Forever Together 4. časť

Ták baby, ďakujem za 400 vzhliadnutí :) Teraz sem dám túto časť, ale tentoraz naozaj píšte a odpovedajte do komentov na otázku: Má zmysel, ďalej písať poviedku? :) č. časť na svete:) Hope U Like It :)

Stále sa mi viac podobal na Nialla. Už boli len pár metrov od nás, keď sa na mňa usmial a ukázal svoje dokonalé zuby, ktoré zdobil strojček.

„Niall?“ hlesla som, keď už podišli ku nám a ja som na sto percent vedela, že je to on.

„Ahoj“ povedal s úsmevom. Nemohla som tomu uveriť. Vedeli o tom dievčatá? Pozrela som sa na ne a sánku mali až pri kolenách. Tak asi o tom nevedeli.

„Takto vyzerá, že si directionerka.“ povedal po tichšej pauze.

„Takto vyzerá, že hej.“ odpovedala som a Niall sa uškrnul. Bol strašne zlatý. Najradšej by som mu skočila okolo krku a vybozkávala ho.

„ Takto vyzerá, že nie si tá šialená directionerka.“ udržoval konverzáciu na hladine.

„ Takto vyzerá, že máš pravdu.“ s úškrnom som mu vrátila odpoveď.

„ Tak fajn. Ako sa voláš?“ spýtal sa ma.

„Vicky.“ povedala som výstižne a jednoznačne. Bála som sa, že to pri ňom popletiem. Že popletiem vlastné meno. Dá sa to vôbec? Pri ňom určite.

Z pohľadu Nialla:

Brnkal som si na mojej láske gitare známe tóny a pohmkával si, keď v tom mi zavibroval mobil. Frank? Čo ten chce? Otvoril som smsku.

„Ahoj, dávno sme sa nevideli, máš čas?

Tvoj starý dobrý priateľ Frank xx“ napísal mi Frank. Hmm, odpíšem.

„Ahoj, samozrejme, že mám xxx :)“ odpovedal som a čakal na reakciu. Dohodli sme sa teda pri neďalekej kaviarni o pol hodinu. Chalanom som povedal, že idem von. Vybral som sa ulicami Mullingaru. Už v diaľke som ho spoznal, aj keď sa dosť zmenil. K lepšiemu.

„ Čau kámo, ako žiješ?“ spýtal sa ma a bratsky sme sa objali.

„ Čauko, no ako vždy, koncertové šnúry, autogramiády, rozhovory a blá blá blá. A čo ty?“ spýtal som sa ho.

„ Ako vždy, bary, diská, priateľka a Mullingar.“ odpovedal so smiechom.

„ Takže máš priateľku héj? Ako sa volá? Všetko vyrozprávaj.“ bol som dosť zaujatý.

„ Volá sa Stela, ale vyrozprávam ti to inokedy. A ty čo? Máš priateľku, či nejakú tú známosť?“ spýtal sa ma a podotknem, že známosť dosť zvýraznil.

„ No vlastne ani nie. Možno sa niečo nakoniec zvýši.“ povedal som s humorom.

„Nó, vlastne.....Ja som ťa zavolal práve kvôli tomu.“ povedal a sklonil hlavu do zeme.

„Kvôli čomu?“ spýtal som sa a o 10 minút mi bolo všetko jasné. Nuž čo, nová známosť, dobrá známosť. Vybrali sme sa na nejaké pole. V diaľke som už spozoroval 3 baby. Na poli sme stretli aj Nicka. Ako som sa dozvedel po ceste k nim. Tá v strede je Becky, Nickova pritaľka, na pravo Frankova priateľka a tá na ľavo je Vicky. Tá moja známosť. Bál som sa, že keď má pozná, omdlie, bude kričať, hulákať a neviem čo ešte.

„Niall?“ takmer pošepkala, keď sme k nim už dorazili. Usmial som sa a sledoval čo sa bude diať. Bola teda kus. Krásne modré oči, dlhé hnedé vlasy. Kde doteraz bola? Keď som si všimol, že je TO trápne ticho, tak som ho prerušil.

„Ahoj.“ zmohol som sa len na blbé ahoj? Čo už...

„Takto vyzerá, že si directionerka.“ povedal som a čakal na reakciu.

„Takto vyzerá, že hej.“ odpovedala a mne to prišlo, ani neviem prečo, milé.

„ Takto vyzerá, že nie si tá šialená directionerka.“ pokračoval som a cítil som sa tak trápne. Ako to? Veď vystupujem pred miliónmi dievčat a nič. A pred jedným dievčaťom sa takto cítim? Pýtal som sa sám seba.

„Takto vyzerá, že máš pravdu.“ s úškrnom mi odpovedala.

„ Tak fajn. Ako sa voláš?“ spýtal som sa rečníckou otázkou, ale odpovedala mi.

„Vicky.“ odpovedala a to som skoro nedopovedal celú  otázku.

Úsmev a póza :) :D