Forever Together 6. časť

Kočkiens, toto nie! :D 3 týždne... Nemám slov.... Ja som špina! :D Nechať vás 3 týždne bez 6 .. Fúú :D Ale už ju tu máte :D Väčšina z vás toto bude čítať až v nedeľu :) :D Pričom asi budem už na oslave mojej naj kamošky :)) Takže: Ďakovala za 800 vzhliadnutí a milovala vás :)) :-* Vaša málo vyvinutá a viac vyšinutá "spisovateľka" Mirka ;) :D 
 Príjemnos čítatelos:


„Ideme?“ spýtala sa a ja som prikývol. Čo som teda naozaj nečakal bola skutočnosť, že ma chytila za ruku. Bol som celý bez seba. Chcel som ju chrániť, mať u seba a fetovať jej vôňu. Bola ako anjel. Anjel, ktorý spadol z neba. Čo by som dal za to, aby som s ňou mohol tráviť celé dni. Čoby dni, celé týždne, mesiace, roky. S ňou je to celé len ako sen. Sen, za ktorý sa modlím aby sa nikdy neskončil. Celých 10 minút vládlo medzi nami ticho. Keby som tak vedel čítať myšlienky a vedel nad čím rozmýšľa. TO ticho som radšej prerušil, lebo by vládlo ďalšiu polhodinu.„Hmm.. Presne! Ani nemám tvoje číslo.“ povedal som tušiac, že mi ho dá.„Hí, skoro som zabudla, daj mi mobil.“ odpovedala pohotovo. Vytiahol som teda mobil a podal jej ho. Sledoval som jej šikovné pohyby na mobile a hneď mi ho podala.„Vďaka.“ usmial som sa bezstarostne, ale vnútri som vybuchoval radosťou. Konečne sme doši na koniec lúky a z diaľky videli partiu.„Och, mne sa na nich nechce čakať.“ povedala Vicky a čakala na moju reakciu.„Čítaš mi myšlienky.“ zasmial som sa a vybrali sme sa preč. Predsa sme si už vystačili aj sami, bez nich. Určite by sa aj narokom vypytovali kde sme boli.„Asi už pôjdem domov, som uťahaná.“ povedala a hneď na to si zívla. Začal som milovať aj jej zívnutie. Totálne ma pobláznila.Môžem ťa odprevadiť?“ spýtal som sa.„Ak sa ti chce trepať až na koniec mesta. V pohode.“ zasmiala sa a ja s ňou. V skutočnosti, pešo sa mi nechcelo, tak som zavolal Jakeovi. Nášmu šoférovi. Určite sa ani Vicky nechcelo ísť pešo takú diaľku. Sadli sme si na lavičku a počkali na Jakea. Prišiel za pár minút a už sme cestovali. Hneď ako sme nastúpili, Vicky sa oprela o moje rameno. Mal som ju tak blízko. Počas cesty zaspala. Zaspala na mojom ramene. Aké sladké. Keď spí, mám pocit, že je ešte sladšia. A to som si myslel, že viac sladší sa byť nedá. Jake o 15 minút zastavil pred krásnym domom. Nechcel som ju budiť, a tak som ju zobral na ruky až do domu. Našiel som malý papierik a písal som:Vicky, ďakujem za dnešný deň. Onedlho očakávaj sms. Dúfam, že si sa so mnou cítila dobre. V aute cestou domov si zaspala na mojom ramene, tak som ťa nechcel zobudiť.Tvoj Nialler.P.S. Si zlatá, keď spíš.Papierik som jej položil na stolík vedľa nej, pozrel som sa na ňu, usmial sa nad spiacou krásou a odišiel. Cestou domov som nerozmýšľal nad ničím iným, ako na Vicky. Keď som sa vtrepal do obývačky, spoza dverí nakukla Liamova tvár. Usmial sa a sadol si vedľa mňa.„Tak čo, ako bolo vonku?“ spýtal sa, aj keď dobre vie, že ja viem, že on vie, že som nebol vonku len tak.„Liam, bavme sa priamo k veci.“ povedal som a sledoval stenu.„Ako chceš,“ povedal„Tak aká je? Je pekná, nešialela, je milá?“ pýtal sa otázku za otázkou.„Je super. Je to to najkrajšie dievča na zemi. Či nešialela? Vôbec. Chápeš? Ona je najlepšia.“ pohotovo som sa rozhovoril a všetko o nej prezradil. Po dlhej reči o kom inom, ako o Vicky som sa spýtal.„Ale čo ak ma odmietne?“ pozrel som sa na Liama.„Niall, ak teba odmietne dievča, tak nevie čo robí. Ale Niall, Vicky ťa neodmietne. Ako si mi ju opísal, dokážem si ju predstaviť. Nialler, toto je tvoja vysnená princezná. A určite aj ty jej vysnený princ.“ dodal Liam a ja som bol hotový. S Liamom som sa vždy dokázal porozprávať. Vo všetkom ma podporuje.„Ďakujem Liam,“ odpovedal som a bol som mu veľmi vďačný. Ostatní chalani niekde zmizli. Louis šiel na „rande“ s El, Zayn išiel za Perrie a Harry opäť niečo a s NIEKYM vystrája. Neskôr prišla Dan a s Liamom sa zatvorili v izbe. Tak som podľahol únave, šiel som do sprchy a zhodil som sa na posteľ. Zaspal som. Snívalo sa mi s Vicky. Držali sme ruka v ruke, kráčajúc po meste. Potom sme sedeli v parku na lavičke a bozkávali sa. Zobudil som sa a pozrel na hodinky. 2 hodiny ráno. Nemohol som zaspať. Zapol som twitter a pozrel nové správy. 13 správ. Nebudem tu rozoberať všetky správy. Iba tie základnejšie. 1 od Franka, 1 od Simona a 1 od Liama. Liama? To sa nedokázal zdvihnúť a dotrepať sa o päť krokov ďalej izby? Och, Liam. Ty raz dopadneš. 1.správa od Franka:Niall, kde ste zmizli? Prv ste sa vyparili, boh vie kam a my sme vás ako drbnutí hľadali. Potom sme vás opäť uvideli, ale opäť ste sa vyparili. Bože, teba niekam zavolať! :D Aspoň dúfam, že sa ti tá Vicky páči. Už som sa s ňou rozprával. Jednoducho ti poviem, páčil si sa jej. No braček, keď tu budeš, ozvi sa.
Frank xx 2. správa od Simona:Od chlapcov som sa dozvedel, že si len tak šiel von. Samozrejmosť, fotky uverejnili aj 3 časopisy. Niall, rob čo chceš, no keď máš dievča, zaisti, aby to zatiaľ novinári nedozvedeli. To je všetko.Simon X 3. správa od Liama:Fakt sa mi nechce vstávať, ale Dan sa pýta, ako sa Vicky volá priezviskom. Tvoj milovaný Liam Xx Zasmial som sa, ale 2. správa ma zaskočila. Niekam vypadneme a len za PÁR minút to je všetko v novinách. Odpisovať sa mi vôbec, ale že vôbec nechcelo. Privrel som laptop a zaľahol pod perinu. Ráno som sa zobudil o pol osmej. Napadlo ma, že napíšem sms Vicky, ako som sľúbil.Dobré ránko Vicky, dúfam, že si sa vyspala. Čo robíš dnes? Nezašli by sme niekam? :)Tvoj Nialler xx

                                                                        Sýýýr ;)) <3

Forever Together 5. časť

Po 168549087 rokoch opäť nová už piata časť :)) Zas a znova ďakujem s veľkým Ď za 700 vzhliadnutí :) A teraz už pridávam tú časť :) :D Nech sa páči :)

„ Takto vyzerá, že nie si tá šialená directionerka.“ pokračoval som a cítil som sa tak trápne. Ako to? Veď vystupujem pred miliónmi dievčat a nič. A pred jedným dievčaťom sa takto cítim? Pýtal som sa sám seba.

„Takto vyzerá, že máš pravdu.“ s úškrnom mi odpovedala.

„ Tak fajn. Ako sa voláš?“ spýtal som sa rečníckou otázkou, ale odpovedala mi.

„Vicky.“ odpovedala a to som skoro nedopovedal celú  otázku.

„Tak fajn. My pôjdeme vopred.“ povedal Frank a s úškrnom sa odparili.

„Ideme za nimi?“ spýtala sa ma. Ako som jej mal povedať, že chcem byť s ňou sám? To ešte

nie. Musím si počkať.

„Môžeme, ale..“ zamlčal som sa a sklopil zrak.

„Ale?“ pozrela na mňa.

„Ale nemusíme.“ povedal som odmerane a čakal na jej reakciu. Jej reakcia ma prekvapila. Lišiacky sa usmiala, chytila za ruku a ťahala druhým smerom. Utekali sme, ani neviem kam. Za chvíľku sme boli v krajnom lesíku nad lúkou. Videli sme aj partiu ako nás hľadajú. Spolu s Vicky sme sa na nich iba smiali. Jej smiech bol, bol prenikavý a taký krásny. Chcel som ho stále počuť. Vôbec ju nepoznám, a to dievča so mnou robí  divy. Bola pre mňa ako droga. Sadli sme si na blízky kmeň. Celý čas som ju nenápadne sledoval. Nemohol som z nej spustiť oči. Len tak potichu sme sledovali rybník pred nami. Opatrne som sa posúval bližšie k nej. Keď už som bol úplne blízko, zazrel som na jej tvári úsmev. Usmial som sa aj ja a sklopil zrak. No ták Niall, veď sa toľko nehanbi. Nazbieral som teda odvahu a opatrne a jemne ju chytil za ruku. Vicky si bez slov oprela hlavu o moje rameno. Bol som ako v nebi. Cítil som, ako keby som mal v rukách celý svet. Rozmýšľal som nad zmyslom života, keď som si všimol, že Vicky plače. Prečo? Mám sa jej to opýtať? Zrobil som niečo? Preboha, čo ak je to moja chyba?

„Vicky? Čo sa stalo?“ spýtal som sa a čakal odpoveď.

„Prepáč Niall. Nechcela som sa ti tu rozplakať.“ povedala, vstala, potiahla si a utrela si slzy. Bolo mi neskutočne hrozné, keď som ju videl plakať.

„Spravil som niečo?“ spýtal som sa hlúpo a vstal za ňou.

„Preboha nie Niall. To len... len sa so mnou rozišiel  jeden chalan.“ povedala a vykročila dopredu.

„Och.. Vicky, to je mi ľúto. Mala si ho rada?“ spýtal som sa asi tú najsprostejšiu otázku na svete.

„V podstate to je jedno. Aspoň viem, aký je v skutočnosti.“ povedala a usmiala sa na mňa.

„Viem si domyslieť. Určite bol slepý, alebo hlúpy.“ povedal som na rovinu a ona sa zasmiala. Konečne. Ona sa zasmiala.  V skutočnosti som strašne rád, že ju odkopol. Nahral ju práve ku mne. Usmial som sa nad futbalovou pointou.

„Ideme?“ spýtala sa a ja som prikývol. Čo som teda naozaj nečakal bola skutočnosť, že ma chytila za ruku. Bol som celý bez seba. Chcel som ju chrániť, mať u seba a fetovať jej vôňu. Bola ako anjel.

Z pohľadu Vicky:

„Tak fajn. My pôjdeme vopred.“ povedal s úškrnom Frank. Najradšej by som mu kopla pár medzi nohy. Alebo som mala ďakovať? Uvidíme.

„Ideme za nimi?“ spýtala som sa Nialla.

„Môžeme, ale..“ povedal a sklopil zrak. Čo chce povedať? Ach, keby sme tak boli spolu. Ále Vicky, nenamýšľaj si.

„Ale?“ spýtala som sa a čakala čo povie.

„Ale nemusíme.“ odpovedal trošku tichšie. Chcel tým povedať, že chce mať TO súkromie? Napadlo ma úžasné miesto. Lišiacky som sa naňho pozrela, potiahla ho a utekali sme smerom k malému lesíku. Keď sme už dorazili na miesto, videli sme aj partiu ako nás hľadajú. Spolu s Niallom sme sa na nich smiali. Už dávno som sa takto nenasmiala. S Niallom mi bolo perfektne. Pri ňom som zabudla na všetky starosti a aj na rozchod. Keď sme si sadli na spadnutý kmeň, všimla som si, že Niall sa opatrne približuje ku mne. Prišlo mi to zlaté. Musela som sa nad tým zasmiať. No v tom ma chytil za ruku. Neverila som vlastným očiam. Niall Horan ma chytil za ruku. Ááá. Okej, ty to zvládneš, nebudeš predsa panikáriť. Ukľudnila som sa a oprela si hlavu o jeho rameno. Zatvorila som oči. V tom tichu som začala rozmýšľať opäť nad tým blbým rozchodom. Slzy mi opäť stekali po tvári.

Chúťky sa čoraz viac zväčšujú :)) :D